Mierkavańni6464

«Biełarusijanizm — hučyć pryhoža». Volha Łojka prapanavała svaju nacyjanalnuju ideju

U novym vypusku analityčnaha TOKu ekanamičnaja ahladalnica Valha Łojka parazvažała ab tym, jakaja ideja moža abjadnać biełarusaŭ zamiežža z tymi, chto žyvie ŭ Biełarusi.

Niadaŭna Łukašenka znoŭ zapatrabavaŭ ad čynoŭnikaŭ vypracavać nacyjanalnuju ideju.

Volha Łojka zaŭvažaje, što «ŭ Łukašenki składana z abstraktnym myśleńniem, jamu składana samomu sfarmulavać, čaho jon choča, prykładny kirunak, jaki jon moh by bačyć u jakaści nacyjanalnaj idei» i dadaje, što šmat jakija nacyjanalnyja idei vielmi prostyja. Samyja viadomyja — heta amierykanskaja mara i izrailski sijanizm.

Łojka prapanoŭvaje: «Ja b, dapuścim, na miescy nas jak biełarusaŭ za miežami krainy taksama sfarmulavała b niejkuju nacyjanalnuju ideju, jaki-niebudź umoŭny taki biełarusijanizm z całkam kankretnym napaŭnieńniem. Heta i adzinaja dziaržava dla ŭsich biełarusaŭ jak meta, mara, i salidarnaść jak naša fiška, jakaja sapraŭdy ŭvajšła ŭžo ŭ anały, i jak salidarnaść dyjaspary ź vialikaj ziamloj».

U jakaści apošniaha ahladalnica pryvodzić inicyjatyvu «Maldzis» pa vykupie i pieradačy kulturnych kaštoŭnaściej Biełarusi.

Volha Łojka Olha Łojko Olga Loyka
Volha Łojka. Fota: loykool / facebook

Jašče adnym prajektam mahli b stać letnija matematyčnyja łahiery dla dziaciej, asabliva dla tych, chto apynuŭsia ŭ składanaj žyćciovaj situacyi abo pachodzić ź niapoŭnych siemjaŭ. Finansavacca takija letniki mohuć praź śpiecyjalny fond, stvorany IT-kampanijami. Pa słovach Łojki, užo ciapier takaja ideja abmiarkoŭvajecca siarod zamožnych biełarusaŭ.

«My vyvieziem 10 dziaciej za leta, jany prakačajuć svaje matematyčnyja skiły, pavučać movu, adpačnuć, biezumoŭna, viernucca ŭ Biełaruś, i ŭ hetym ničoha drennaha nie budzie. Ja nie dumaju, što dziaržava była b suprać», — davodzić ekśpiertka.

Jašče adna ideja — vydzialać stypiendyi dla navučańnia ŭ najlepšych suśvietnych VNU. Tym čynoŭnikam, kamu heta moža nie spadabacca, Łojka nahadvaje:

«Navat Michaił Huceryjeŭ pra heta havaryŭ. Chłopcy, kab nie dapuścić technałahičnaha adstavańnia, vielmi važna, kab maładyja rasijanie (jak i maładyja biełarusy) byli aktyŭnymi ŭ hetym navukovym, navučalnym asiarodździ.

Jašče adzin napramak — heta miedycynskaja dapamoha biełaruskim dzieciam: «Davajcie, dyjaspara voźmie niejkuju častku na siabie — «my tam vam hatovy dapamahčy niejkim abjomam zboru, niejkim svaim unioskam».

«Heta dla ŭsich biełarusaŭ, dla lubych biełarusaŭ. I ŭ hetym była b całkam sabie nacyjanalnaja ideja. Dosyć simpatyčnaja prynamsi. Pa mienšaj miery, u joj było b bačna niejkaje napaŭnieńnie», — davodzić ekanamičnaja ahladalnica i dadaje:

«Biełarusijanizm — hučyć pryhoža. Nie dla Łukašenki, kaniečnie».

Kamientary64

  • Sihoha
    23.06.2025
    Adzinaja nacyjanalnaja ideja jakaja pavinna być u Biełarusaŭ - heta pazbaŭleńnie ad prykarytnikaŭ i bandy Łukašenki
  • Ničto
    23.06.2025
    Čto oni nie vydumyvajut, tolko by nie hotoviť b.d. rievoluciju. Olimpiadkt, vykupy, hosudarstvo dla vsiech. Spasibo, koniečno. Nakoniec to kto zamietił ruuskojazyčnoje biełorusskoje bolšinstvo. Tolko vsie eto, hospoža Łojko, m točki zrienija politiki spłošnoje ničto.
  • Biełaru
    23.06.2025
    Sijanizm)))

Ciapier čytajuć

«Sami chutka zdochnuć». Foty z samita ŭ Minsku dajuć pabačyć Pucina i Łukašenku biez hrymu, a taksama Kolu8

«Sami chutka zdochnuć». Foty z samita ŭ Minsku dajuć pabačyć Pucina i Łukašenku biez hrymu, a taksama Kolu

Usie naviny →
Usie naviny

«Ciapier ni ad kaho nie zaležu». Z «SB. Biełaruś siehodnia» zvolniłasia čarhovaja prapahandystka14

U Japonii pakarali śmierciu «zabojcu z tvitara». Jaho advakaty nastojvali, što jon prosta «dapamahaŭ» dziaŭčatam, jakija chacieli pamierci1

U Mahilovie dyrektara rekłamnaj firmy asudzili pa spravie «Biełaruskaha Hajuna»4

Bolš za 20 tysiač rasijskich vajskoŭcaŭ sudzili za admovu vajavać suprać Ukrainy

U Biełarusi zabaranili źbirać čornyja lisički5

Tramp zajaviŭ, što Vašynhton i Piekin padpisali handlovaje pahadnieńnie1

U čylijskaj Atakamie — samaj suchoj pustyni ŭ śviecie — vypaŭ śnieh

Z 1 lipienia va ŭsich kramach zapracujuć novyja praviły — tłumačym, jak ciapier rabić pakupki9

Biełarus, jaki viarnuŭsia z pracoŭnaha rabstva ŭ Maskvie, pamior3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Sami chutka zdochnuć». Foty z samita ŭ Minsku dajuć pabačyć Pucina i Łukašenku biez hrymu, a taksama Kolu8

«Sami chutka zdochnuć». Foty z samita ŭ Minsku dajuć pabačyć Pucina i Łukašenku biez hrymu, a taksama Kolu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić
OSZAR »