«Čystaja vypadkovaść»: film pra pomstu palitźniavolenych atrymaŭ Załatuju palmavuju halinu ŭ Kanach
Što rabić ź ludźmi, jakija katavali, ździekavalisia, prynižali? Ci jość prava na pomstu? Hetyja pytańni ŭzdymaje premjera palityčnaha trylera iranskaha režysiora Džafara Panachi, što adbyłasia na Kanskim kinafiestyvali. 24 maja stała viadoma, što hety film atrymaŭ Załatuju palmavuju halinu hetaha prestyžnaha fiestyvalu.

Džafar Panachi — adzin z samych viadomych iranskich režysioraŭ, čyja bijahrafija stała simvałam baraćby za svabodu tvorčaści. Jaho filmy nieadnarazova zabaraniali ŭ Iranie, a samoha jaho ŭ 2010 hodzie aryštavali i asudzili da turemnaha źniavoleńnia. Jamu taksama na 20 hadoŭ zabaranili zdymać kino, vyjazdžać z krainy i davać intervju. Tym nie mienš, jon praciahvaŭ pracavać u padpolnych umovach. Adzin z svaich samych znakamitych filmaŭ, «Taksi», jon, kab abyści zabaronu na zdymki kamieraj, źniaŭ na videarehistratar aŭtamabila.
Panachi — łaŭreat hałoŭnych uznaharod viadučych suśvietnych kinafiestyvalaŭ. Jaho debiutny poŭnamietražny film «Bieły šar» (1995) atrymaŭ «Załatuju kamieru» na Kanskim fiestyvali.
U 1997 hodzie film «Lusterka» adznačany pryzam «Załaty leapard» u Łakarna.
U 2000 hodzie stužka «Koła» zavajavała «Załatoha lva» na Vieniecyjanskim fiestyvali.
A film «Taksi» ŭ 2015 hodzie atrymała «Załaty miadźviedź» Bierlinale. Heta byŭ film aŭtabijahrafičny, u im režysior vystupaje ŭ roli taksista i viadzie hutarki z pasažyrami.

Svoj novy film — «Čystaja vypadkovaść» — u Kanach Panachi prezientavaŭ asabista — upieršyniu z 2010 hoda.
Pavodle słoŭ kinakrytyka Antona Dolina, «Čystaja vypadkovaść» — «u palityčnym sensie jašče i samaja pravakacyjnaja, adkrytaja i hłybokaja karcina Panachi».
Pra što film
Uviečary pa pustynnaj darozie jedzie aŭtamabil: baćka, ciažarnaja maci, maleńkaja dačka. Na momant pieraklučyŭšy ŭvahu z darohi na mahnitołu, mužčyna źbivaje sabaku. Dziaŭčynka ŭ šoku, baćka niervujecca. Mašyna raptam hłochnie, i kiroŭca vymušany źviarnucca pa dapamohu da vypadkovaha aŭtamiechanika.
U hety momant źjaŭlajecca inšy piersanaž — Vachid. Jon uvažliva hladzić na baćku siamiejstva, zapaminaje jaho tvar i numar mašyny.
Na nastupny dzień kiroŭca mašyny (Ekbal) akazvajecca vykradzienym i źviazanym u furhonie. Paźniej hledačy daviedajucca pryčynu. Vachid — były palitviazień, jaki pieražyŭ u turmie katavańni, a paśla jaje — samazabojstva kachanaj i stratu pracy. Jon upeŭnieny, što Ekbal — toj samy aficer śpiecsłužbaŭ ź mianuškaj Kaleka, jaki ździekavaŭsia ź viaźniaŭ i vybivaŭ pryznańni. U Vachida adbityja nyrki, jon chodzić ź ciažkaściu. Ekbala jon paznaŭ pa skrypie prateza: toj straciŭ nahu padčas vajny ŭ Siryi.
Vachid pryvozić vykradzienaha ŭ pustyniu i pačynaje kapać jamu mahiłu. Ale toj kryčać, što heta pamyłka, što jon nie toj, za kaho Vachid jaho prymaje.
Sumnieŭ — klučavy elemient filma. Były palitźniavoleny pačynaje dumać: ci sapraŭdy jon paznaŭ kata? Ci hnieŭ i bol nie zaciamnili jamu zmysłaŭ?
Kab paćvierdzić asobu pałonnaha, Vachid źviartajecca da inšych, chto vyžyŭ, — byłych achviar: fotažurnalistki, lekara, knihara. Va ŭsich ich u pamiaci zastaŭsia bol, ale nichto nie bačyŭ tvaru kata — na ich byli paviazki. Ciapier paviazka — simvalična — apynajecca na vačach u pałonnaha.
U impravizavanym łahiery ŭ pustyni razhortvajecca abmierkavańnie: što rabić z čałaviekam, jaki, mahčyma, i jość toj samy Kaleka?
Dolin adznačaje: «Panachi — humanist, jaki curajecca luboj pavučalnaści, uciakaje ad manifiestaŭ i łozunhaŭ. Viečnuju prablemu adkazu na hvałt — stanovišsia ci ty sam złom, kali zmahaješsia ź im jaho mietadami? — jon pieranosić u vyklučna praktyčnuju płoskaść, abychodziačysia biez pampieznaści i maralizatarstva. Nadziei na adkryty finał niama».
Struktura filma zakalcavanaja: historyja pačynajecca i zakančvajecca ŭ adnym miescy, praz sutki. Usio nibyta patrabuje, kab hieroi pastavili kropku — ale ci zmohuć jany?

Čamu hety film važny dla biełarusaŭ
«Čystaja vypadkovaść» hučyć jak pramy zvarot da biełaruskaj traŭmy 2020 hoda. Za apošnija hady tysiačy biełarusaŭ prajšli praz kamiery i katavańni, sotni byli pakalečanyja, niekatoryja zahinuli ŭ źniavoleńni. Ale hałoŭnaje — my viedajem tych, chto katavaŭ. Ichnija proźviščy, fota, pasady — viadomyja dziakujučy rasśledavańniam i publikacyjam.
Pytańni, jakija Panachi stavić u filmie, — heta pytańni, što ŭźnikajuć u mnohich biełarusaŭ: što rabić, kali ty sustrenieš taho, chto ciabie źbivaŭ? Ci moža pomsta stać formaj spraviadlivaści — ci tolki pamnožyć zło? Ci zdolny ty daravać? A ci patrebna heta?
Panachi nie maralizuje, ale robić hałoŭnaje: pakazvaje, jak ciažka zastavacca čałaviekam u niečałaviečych abstavinach. I nakolki niebiaśpiečnaja miaža pamiž spraviadlivaściu i pomstaj.
Kamientary